Dnes som vstal do krásneho povianočného rána. Zobudil som sa na moj vkus veľmi neskoro. Hradné hodiny práve odbíjali 10:18. Mama práve dokončovala každoročné údené mäso ktoré si na raňajky dávame k chlebu s maslom a chrenom. Žral som pahltne nemysliac nato žebych si mal dávať pozor aby som neskončil ako po včerajšej štedrej večere. Nenechal som sa sám pred sebou zahanbiť a prehnal som to opäť. Nie prvý a vôbec nie posledný raz. Zásadne od taniera neodchádzam dokedy neprejdem prvou fázou "prečo som si toľko nakladal" a druhou "prečo som si vôbec nakladal". Vstal som a opatrne tackajúc aby mi niečo z plného žalúdka nevykĺzlo som sa preniesol do obývačky, kde akurát končil Piaty element, za ktorým som uronil slzu a sadol si za počítač. Ešte včera som bol nadšený, že nasnežilo aspom trolinku. Dnes to premňa predstavovalo obrovskú kopu bieleho svinstva, lebo od pondelka prischla služba chuďákom z rodiny Juricovie. Museli sme isť s bratom odhŕňať. Brat odhŕňal, ja som zametal odušu až tak precítene, až som začul praskanie. Tak som si mohol vybrať. Buď budem skúšať čo tá metla ešte vydrží, alebo to poviem bratovi a ten mi zoženie inú metlu, alebo budem priblblo stáť a pozerať sa do zeme beztoho aby som pracoval. Ďalej to rozoberať nebudem, každý si domyslí.. Prišli sme domov a tu začína hlavná línia dnešného príbehu. Aby som to trochu rozobral.. Existuje jeden mnou neuveriteľne milovaný britcom (pre tupcov - je to skratka od "British sitcom") IT CROWD, v ktorom padá veľa ľudových múdrostí. Jedna z nich je vážne nadčasová a premyslená- "Ľudstvo je banda kreténov". Áno, prosím pekne je to tak. Neviem koho kedy napadlo vymyslieť ľudí, ale zakázal by som ich rovnako ako toho rozumbradu. Ničím sa im nezavďačíte, nikdy im nebudete dosť dobrí, nikdy nebudú šťastní s tým čo robíte.. a navyše koľko mäsa zjedia a uhlia vytopia.. Jednoducho paseka. Mamka mi nedávno povedala, že k Vianociam by si priala taký pekný šál z rovnakého materiálu ktorý sa nekrčí ako mám práve ja. Dobre teda, maminu ľúbim a čoby som preňu nespravil, bárs aj do New yorkera zašiel aby som jej kúpil teda taký šál. Samozrejme som nezobral presne rovnaký ako mám ja z jednoduchých dôvodov ale v podstate vzor bol rovnaký a možno o kúsok tmavší. Mal som veľa očakávaní z toho ako sa jej bude páčiť, aká bude s ním spokojná, aká bude na svojho syna pyšná. Včera celý deň nejedla a na večeru si dala pohárik-dva aperitívu a už pri večeri sa jej jazyk troška plietol a popritom sa skvele zabávala, usmievala, rehotala. Pri rozbalovaní darčekov pôsobila tiež šťastne. Natoľko šťastne až pritom do troch minút zaspala. Dnes však bolo po vianociach, tak sa tvárila ako vždy - zničene, utrápene dojmom "dajte mi všetci pokoj", ale najmä bola triezva. Čož sa odzrkadlilo natom, že zamnou došla a s pokojom angličana po čaji o piatej mi oznamovala držiac krásnunky šálik čo som jej kúpil "kubko? schovaj si niekde tento šál. Mne sa viacej ľúbi ten tvoj. Vymeníme si ho, dobre?".. Takže jednak nie že sa jej neľúbi to čo jej kúpim, jednak si zoberie môj obľúbený šál ale zavše mne ostane ten otrasný nový! Ale namietať som nemohol. Chcel som ešte vykúzliť smutnú tvár a s hlasom s ktorým som dúfal aby sa v nej pohlo svedomie som zo seba dostal "čooo? to vážne?.. nooo dooobre teda, veď ako chceš mami" sa mi dostalo za odmenu iba spokojný úsmev mamy ktorá mi len dodala "ano?.. to som rada" usmiala sa ešte väčšmi a víťazoslávne odišla. Skutočne štvať ma to začalo, až keď som si v dávnych spomienkach začal rozpamätávať, ako sa vlastne tvárili otec so sestrou keď si brali moje darčeky. V tomto poradí - tatko zobral svoj krígeľ, pozrel na nápis "pivo dělá krásny těla", zdvihol hlavu pýtajúc kto mu to dal. Všetky oči sa upriamili namňa, rovnako ako jeho. Spravil toten výdych nosom akokeď sa chcete nasilu smiať ale ústami vám to nejde a rýchlo to odložil preč. . Sestra.. tá si zobrala sviečku a vraví "to je nejaký omyl.. mamy.. to je pre teba".. do čoho sa pridám "nie.. to je pre teba".. načož sa mi ospravedlní a zároveň za darček poďakuje slovami "ja nie som žiadny sviečkový typ, pokial nevieš!".. tož to pardón, to som zabudol že ona inteligentný typ a hltá len encyklopédie, rubíkové kocky a šachovnice s umelou inteligenciou. Tákže toľko moje úspechy čo som zožal za posledné Vianoce.. nabudúce dostane každý po kľúčenke a bude pokoj. Disk stále nezapojený. Dovi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára