Po prebudení som sa odtackal smerom do kúpelky. Cestou cez obývačku som vzbudil nevýdaný obdiv u sestry s tatkom, ktorí mali dovolenku. Zastavili ma so slovami "na tebe je niečo iné".. "dobrí ste" kontroval som arogantne.. "nie nie.. vážne.. ty musíš mať niečo s vlasmi".. "bláznite? aby som si niekedy niečo spravil so svojimi brčkami?".. "áno.. áno.. počkaj.. brčky.. brčky... jááj veď ty máš rovné vlasy!" tieto slová ma upokojili že nežijem medzi úplnymi primitívmi, ale iba medzi úplne obyčajnými ľuďmi s nábehom na retardáciu. Pobral som sa teda umyť si ruky po noci. Nikdy totižto neviete čo ste v spánku robili. Kludne ste mohli byť napadnutí piaďmužíkmi vykonávajúc na vašich rukách potešeníčko a s takým zabranými rukami nemôžte isť raňajkovať. Veď by ste predsa jedli niekoho deti(!!) a piaďmužičie-nepiaďmužičie.. nepatrí sa to jednoducho. Takže zmývajúc zo seba piaďvýlučky sa ma sestra pýta, že či nepôjdem do obchodu. Vravím že "Áno", no ona samozrejme čakajúc že ju zmetiem pod zem, alebo jej neodpoviem vôbec, odpovedala obligátne "tak nič" (istú súvilosť sa dá nájsť aj v príklade z učebníc základných škôl, keď ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov naučil psa podmieňenému reflexu, že každým zazvonením zvončeka je pripravený pre psa pokrm.. nie žeby som chcel toho psa nejak dehonestovať..). A odišla.. Prídem zaňou s otázkou "A čo potrebuješ kúpiť?", načož namňa vybafla "Jéj ty pojdeš teda?" "Hovoril som že áno" "Aháá..ja som si to vôbec neuvedomila" (inu.. aby si aj, všakže, Ivo?) Dala mi zoznam všakovakých druhov čipsov, džúsov a iných dobrôt a pamlskov čož si síce ako málo zarábajúca ale zato stále rodičmi vyživovaná môže dovoliť. Tatko chcel dlho vytúžených utopencov, ktoré si doposial ako chlap pod papučou dovoliť nemohol, samozrejme. Ja som sa vybral na nákup najmä kvôli - redukcií k SATA zo zdroju (pre vás, neintelektuálskych tupcov čo sa nevyznáte do počítačov a zároveň premňa bude jednoduchšie použiť "totá taká malá a farebná vecička čo potrebujem švihnúť do disku aby mi fungoval, kretén" ). Ich nákup som mal vybavený v cuku-letu a zamieril som k predajni počítačov. Nachádzal som sa totiž v sieti malých obchodíkov, nazvanom Južanka. Doposial Južanka slúžila iba starým chrenom, ktorých manželky vyhnali z domu, na 300 gramov tresky, tri rožky, štyri pivá a rum. Svoj účel to plnilo. Južanka rozvracala rodiny ako žiadne lahôdky široko ďaleko. Pred pár rokmi sa to snažili zmeniť a prestavali ju na celkom peknú, príjemnú a bezpečnú lokalitu. Dokonca tam aj kúria. A to hlavné - majú predajňu s počítačmi, kde som sa chystal zavítať. Dorazil som tam a odkoktal som si svoju požiadavku. Jeden z predávačov (ten, ktorý sa netváril že vybavuje telefonátom dôležitú zásielku) otvoril skriňu, odkial vybral nejaký kábel a vysvetlil mi že to je to, čo potrebujem. Bol som nadšený jeho sčítanosťou. Dorazil k pultu a pýta sa kolegu "Predávame to za 30 či 50?".. "Daj za 80".. nekecám.. Toto sa udialo meter pred mojimi očami. Zaplatil som mysliac si o nich len to najhorúcnejšie a šiel domov. Kábel konečne mám, no stále potrebujem suseda, ktorý by mi s tým pomohol. No ten akurát dnes odišiel do Žiliny, lebo otvárali prvý deň akurát jeho internát, tak musel isť poliať bonsaj, ale sľúbil mi že ráno sa vráti. Doma ma čakala správa, že budeme mať trochu nevšednú návštevu. Návštevu mojho ex-uja, ktorý odišiel od rodiny cca pred 10 rokmi, no vrátil sa na požiadanie dcéry a na dohovor s ex-manželkou, no lenže háčik bol v tom, že je piatok a piatky dcéra netrávi nikdy doma, tak čakala že jej mamka bude doma s otcom, no lenže mamka akurát musela isť niekam preč a rovnako naivne čakala, že dcéra bude doma s otcom.. Nakoniec ten chudák prischol nám a spí unás. Spí síce tvrdo ale presto sa bojím isť na záchod aby som ho nezobudil. Po toľkých rokoch čo sme sa nevideli by to nebola zrovna najlepšia spomienka pre ďalšie roky. Nevadí.. vydržím do rána. Dobrú noc a držte mi palce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára