Neubehlo ani veľa dní odkedy som sa začal publikovať a ejhle.. kde sa vzali tu sa vzali.. Vianoce.. (Vlastne to nie je ani tak veľká náhoda, lebo keby nemám času ako hus klasu tak s tým ťažko začínam.. ) Ráno nezačínalo nijak sviatočne nezvyčajne.. Brat spal, sestra obskakovala v spodnom prádle okolo stromčeka a zdobila ho a mamka dokončovala masterštik celého dňa - kapustnicu. Ja som sa krivkajúc mátožným krokom blížil k záchodu no samozrejme som videl že sa tam svietilo. Totižto takto.. v normálnych rodinách to býva tak, že každý člen vstane, spraví potrebu a funguje. Unás to je tak, že každý člen vstane, príde k záchodu, začne pokojne klopať na záchodové dvierka odkial sa ozýva hrubým prefajčeným otcovským hlasom "už budéém!" (pre lepšie pochopenie a pre choré mozgy to znamená vo voľnej reči "už doseréém!".. lenže sa tak oplzlo po ránu nevyjadrujeme.. fekálnosti si totižto nechávame ako hlavnú tému až k obedu).. idete sa naraňajkovať s pocitom neuvoľnenia ktoré sa vovás nazbieralo počas celej noci.. doraňajkujete a skúsite šťastie druhý krát.. opäť neúspešne.. Nič iné vám neostáva a idete si napríklad poupratovať.. Musíte sa snažiť aby ste zabili čo najviac času pritom nemysliac nato, že vám črevá ztáča a trenky líže.. a potom.. ak máte šťastie, dačo pred obedom sa dostanete na vytúžený trón.. No a to znamená že som to nevidel v tom momente najpríjemnejšie pre mechúr.. Ten, chudák, už volal o pomoc hodnú chvílu predtým, no ja som sa ho snažil umlčať ignoráciou.. Blbá varianta.. Nevadí.. Zachránilo ma Čaro Vianoc, ktoré vyhnalo tatka von.. vlastne to ani tak nebolo čaro ako slušne rozbehnutá mamka v svojich nervových výkyvoch dopekajúc posledné koláče s túžbou rozniesť ich po celej rodine, k čomuž potrebovala tatka.. Ono vlastne ani nie tak tatka ako auto, ale chápeme sa.. Odišli a ja som nevedel čo budem robiť celý deň bez jedla.. chcel som videť zlaté mašuro.. Brat stále spal, nemal som sa s kým hrať, tak som šiel aspoň na počítač sa predstierať, že všetkých ľúbim svojou nekonečnou láskou a od rýdzo hrejivého srdiečka im prajem nech sa im darí ako nikdy v živote, ako to nikomu neprajem tak ako to prajem práve tomu čo to práve prajem..... apodobne.. Psychicky som to nezvládal. Moje telo je zvyknuté na veľké dávky a teraz bude chudáčik o hlade? Začali ma napadať zvrátené pohanské myšlienky o poškvrnení krásnej a najmä zdravej tradície celý deň nejesť a nato sa naládovať na stiahnutý žalúdok. Dlho sa mi tá myšlienka v hlave nespracovávala a už som zohrieval zemiakovú kašu s pečeným bravčovým. Pripadal som si drsne. V mojich očiach som bol jeden nestydatý rebel, ktorý nemá zábrany pred ničím.. najedol som sa ajkeď sa to nemá.. KTO JE VIAC??! há?!.. K tomu výrazu chlapáka mi ešte dopomáhali opovrhujúce pohlady sestry ktorá mi to nikdy neodpustí a ktorá ma zavše netrápi. Sadám opäť za počítač a na počesť Kristových narodenín sa prevtelujem do role nebojácneho, legendárneho a neinteligetného barbara zabíjajúc Satanových prisluhovačov z pekiel. Medzičasom (rozumej približne medzi zabíjaním nemŕtvej rohatej stvúry číslo 1587 až 1588 ) došli naši a mamka sa pustila strmhlav do vysmážania filé(filov). Bolo okolo piatej a o siedmej sme mali začať večerať. Napadlo ma, že by sa patrilo aby konečne brat vstal, tak som to zobral bez okolkov a keďže spal ešte na mojej posteli, nič som mu nedaroval. Lahol som si naňho šepkajúc mu do ucha furt "vstávaj, somár, večera, vstávaj, somár,večera" dokola až kým som sám naňom nezaspal a nezobudil ma ktosi nato, akí sme sladkí. Nepopieram, my ako pár sme veľmi sladkí, ale on ako jedinec smrdel od celodenného potmehútckeho poprdkávania pod perinu(podotýkam moju perinu) až-až. Tak som vstal a začal sa pomaly chystať na večeru. Rovnako ako zobudili aj brata že nech sa ide naštedroraňajkovať. Večera prebehla bez vážnych komplikácií až na incident kedy som zabudol že mám rozopaté gace pre lepšie plnenie žalúdku a vstal som do špajze pre džús a cestou späť mi padli gace na členky, čož vyvolalo hurónsky a nezadržateľný smiech od pristolesediacich prostoduchých sedliakov. Pod stromčekom som si našiel nejakú kozmetiku, nejaké oblečenie ale zavše 500GB disk, na ktorý som sa tešil a ktorý mi prezatial nejde rozbehať. Zajtra sa do toho pustím a o všetkom budem informovať. Zbohom o rok Santa Mráz a Dedo Klaus.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára