A je tu zas, debil. Toť som ho slušne odprevádzal a už sa zasa vtiera. Jako ja nemám nič proti sviatkom, ale niektoré mi začínajú liezť na nervy. Pri žiadnom sa tak nepozastavím ako práve pri tomto, že ten rok strašne (opäť ale tentoraz najrýchlejšie) ubehol (čím to asi bude?). Preto mi nič iné ani neostáva ako ho privítať a porozprávať mu ako mi dobre bolo bezneho. Čím by som asi tak začal. Tento rok mi dal hrozne veľa. Udiali sa najväčšie veci v mojom dosavádnom živote a to hlavné - nik NEumrel, všetci sme živí a zdraví, preto neostáva dodať jedno - NA ROK 2007 BUDEM SPOMÍNAŤ AKO NA JEDEN NESKUTOČNE KRÁSNE PREŽITÝ ROK. Zatial najkrajší vôbec. Po Vianociach minulého roku som si povedal, že by som mal niečo robiť s obezitou, lebo ma pobolievalo srdce, pľúca a o kondícií v prípadoch, kedy som do autobusu štartujúceho 200 metrov od mojho baráku nastupoval udychčaný a poriadne prepotený, sa nedalo ani hovoriť. Zarovno so začiatkom školy po novom roku som začal chudnúť. Veľké nádeje som si nedával. Chudnúť som začal niekoľkokrát po niekoľko rokov pred tým. A práve to je to asi čo ma nakoplo. Nemohol som byť padavka, s prázdnymi rečami. Musel som sám sebe dokázať, že na niečo mám. Začal som tvrdo. Denne 600 brušákov. Začal som športovať. Zmenil som aj jedálníček. V škole desiata, doma ľahký obed a šmitec.. plus pár dní v týždni som vynechával aj ten obed.. plus plus niekoľko dní som nejedol vôbec. Za pár mesiacov sa mi podarilo schudnúť 22 kilogramov. Uvedomujem si, že to bolo nezdravé, ale iného východiska som nemal. Dal som sa nato, tak som sa tomu stavial veľmi dravo. Ale ten pocit potom. Predsa som to dokázal. Na niečo som sa dal, vydržal som, poctivo som pracoval a dosiahol úspech. To, čo sa ľudia snažia celý život bezúspešne som ja zvládol v rekordnom čase. Prekonal som ten veľký chtíč, prekonal som samého seba, prekonal som očakávania všetkých okolo (najmä neveriacich ohrňnosov v rodine), ktorí mi neverili. Cítil som sa nebesky. K tomu všetkomu som nepocitoval bolesť na žiadnom vnútornom orgáne, nespôsoboval som zbytočnú príťaž nohám, ktoré ma obmenili nevídanými až titánskymi výkonmi na moje pomery, v obchodoch som si kupoval nohavice o 6 až 7 čísel menšie od pôvodných, niekoľkoročné tričká, ktoré ma tlačili a sťahovali, mi boli zrazu veľké, voľné a nanajvýš pohodlné a to hlavné.. začal som sa sám sebe viacej páčiť. Prvý životný úspech. Dokázal som to. Som na seba ohromitánsky pyšný. Popri tom som zistil ako sa cíti človek na polročnom vysvedčení bez jedinej trojky. Pripadal som si ako pán študák. Ďalšou vecou ktorou tento rok premňa ovplýval tak výrazne je moje zaradenie do spoločenského života. Z neskúseného mladíka, čo sa svojho času stráchal chodiť pred barák a chcel aby mamka bola naňho pyšná po všetkých stránkach sa vyklubal človek, čo si začal užívať života plnými dúškami z Oktoberfestového megakrígľa. Všetko začala chata môjho spolužiaka Riška Frimmela(týmto sa mu chcem bohovsky poďakovať), ktorý ma pozýval už dlhšie, no ja som zdvorilo odmietal. Odmietal som, lebo som sa bál, že by si omne mama myslela, že čo tam za zverstvá vyvádzame a to som nechcel. Potom som si raz povedal, že predsa skúsim a trieskal som si do čela, prečo som s tým nezačal skôr. Bolo to neuveriteľné, na týchto akciách som pospoznával s kopec novými ľuďmi, ktorí sa stali kamarátmi(menovite - Rejčl, Mirka, Soňa, Stanka, Michal, Filip, Zemák, Písečný, Kivo, Losos, Majka, Lenka, Matúš a ďalší Matúš) a utužil už beztak dobré vzťahy medzi spolužiakmi. Prišlo leto, s ním ďalšie vysvedčenie. Úspešne som mal za sebou prvý ročník. Zaniesol som domov vysvedčenie(neskôr som zistil že to bolo spolužiakovo vysvedčenie a že sme si ich omylom zamenili), zobral veci, jedlo a hor sa na TOPFEST. Tým bol môj spoločenský život dohnaný k vrcholu. 2 a pol dňa na rockovom (a kdenič-tunič hiphopovom) festivale, plnom najrozlýčnejších osobností, individuí a farebných vlasov, som bol takmer nepretržite v extáze. Cez moje ruky prešli kapely ako Desmod, Support Lesbians, Kryštof, Tublatanka a Chinasky. Dodnes horko ľutujem, že som odišiel zo začiatku Polemicu, na ktorom som stál rovno v druhej rade. Avšak keď som bol na koncerte KABÁTov, zmimomriavky ma šteklili odspodu až hore celé takmer dve hodiny vystúpenia, po ktorom nás zobral ujco Miloš do Velčíc do domu, kde kedysi býval dedko aby sme sa aspom pohodlne vyspali. Neviem ako ostatní, ale ja som teda nespal, ešte stále som sa chvel vzrušením celú noc. Samotné prázdniny boli nanajvýš pohodlné a odpočinkové. Najviac času bohužial som zabíjal za internetom, čož je škoda, ale zúčastnil som sa niekoľkých stretávok z našej triedy na plavárniach v Piešťanoch a tuná v Trenčíne. Čakala ma dovolenka v Tatrách, ktorá bola poznačená veľkou dávkou dažďu. Tatko sa radoval, tomu huby rástli, ja som ležal celé dni v posteli a čítal knihy (tak nejak som si to aj predstavoval, vďakabohu to vyšlo). V auguste ma čakal ešte týždeň strávený s bratrancami v spomínaných Velčiciach, kde sme si sami boli pánmi.. a tak to aj vyzeralo. Prekrásne zážitky, prekrásne chvíle, bezstarostný život. Samozrejme prázdniny ušli ako voda a začal nový rok. Veľmi som sa tešil nato, ako zasadnem do lavíc popri mojich skvelých spolužiakoch, pekných dievčatách a celkom pohodových učiteľov. Nemám si načo sťažovať, moja škola je jednoducho sen. So začiatkom roku prišla na rad oslava mojej mamky 50tky, ktorá sa na tú oslavu pripravovala dlhé mesiace, všetko chcela doviesť k dokonalosti a zavše sa nato tešila. Prekypovala nevídanou radosťou a spokojnosťou. Čož pomohlo najmä nášmu vzájomnému vzťahu. Konečne s ňou dobre vychádzam, neviem komu mám poďakovať, ale je to presne také ako som si prestavoval od malička žeby to malo byť. Prišli moje narodeniny, ktoré sme šli oslavovať na chatu.. Viac k tomu nemám čo dodať. Školský rok v tom kalendárnom prefrčal, ani sa to nezdá a so spolužiakmi sa akurát chystám sláviť Silvestra. Takže čomu som sa tohto roku priučil? Zistil som, ako chutí ženský bozk. Viem aj, ako správne rozťahať vodnú fajku. Spoznal som, aký je to pocit, keď je človek opitý a s tým príhody súviace (niektoré skvelé, iné najhoršie na svete). Dokážem prinútiť svoje telo aby svojvoľne odpadlo. Uvedomujem si už, ako bolí to, keď vám na holú riť priložia tvrdý prebal z vašej učebnice literatúry v ktorej je vyrytý neslušný vzor a trieskaním spolužiačkinej číňanky vám ho "vymodrinujú" na zadok (veď to poznáte..). A kopec iných zábavností, bláznovstiev a vrtochov mladosti, na ktoré sa teším aj v roku 2008. Bodaj by som nikdy nevyrástol. Za tento krásny rok ďakujem najmä - Tomáškovi, Riškovi, Vladkovi, Gabike, druhej, tretiej, Maťke, druhej, tretiej, Paulínke, Rehorčíčke, Peťkovi, Braňkovi, Mišenkovi môjmu, Mirke, Soni, Matelkovi, Janovi Zdenovi a Zedovi. Taký bol rok 2007, taký už nebude..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára