Dnes v porade druhý deň som nemal na pláne vysedkávať. Mal som totižto navštíviť mojich bratrančekov v ďalekom slnkom zaliatom zámostí (čož by odnás kameňom dohodil, alebo busom 5kou dorazil) . Na privítanie ma zfleku vyžehlili a pustili sme sa s kludným srdcom do počítača. Bolo to odomňa dosť hnusné, že som si zobral z domu uložené pozície jednej hry, v ktorej som unich pohodlne mohol pokračovať.. ale nejak som musel zahnať čas čo bol premňa vyhradený na ich počítači. Tetula nám spravila dobrý obed a na večer sme sa vybrali do mesta. Pôvodný plán znel "tož na vodnú". Dorazili sme do mesta. Pre lepšie pochopenie situácie. Naše mesto sa skladá z rôznych častí, no pre mňa najlukratívnejšie sú dve (ktoré vďaka bohu nie sú ani tak ďaleko od seba).. prvá destinácia je čajovňa.. a druhá.. vlastne tiež čajovňa. V oboch podávajú kvalitné vodné fajky. V jednej sa pýtajú na zletilosť, v druhej nerobia scény a podávajú. Jedna je krásne atmosferická rozdelená na tri pasáže (pódium na sedenie, húpacie kreslá a nakoniec pohodlné gauče) a jedna je len taká skromnejšia, útulnejšia, viacmenej všetcia hosti pokope. Do jednej som vodený rodinou, do jednej vodím ja spolužiakov. V jednej mi vodná fajka nechutí, v jednej ma počas fajčenia drie v krku a je mi na vracanie. V jednej fajčenie milujem, v jednej ešte viac. Keďže som šiel s rodinou, šli sme do tej prvej "jednej" s názvom "Jaipur".. došli sme tam a ako na potvoru bolo plné. Prvý pracovný deň po sviatkoch, sedem hodín večer.. a ono plné. Tak sme šli do druhej "jednej" kde to rodina neznáša, ale vodná je vodná. Výjdeme pár schodov čo nám dokonale pripraví pľúca na rozťahávanie. Vstúpime a dostaneme pošteklenie po celom tele sladučkou vôňou po ktorej som mal chuť napiť sa tekutou soľou. Poohliadneme sa... PLNÉ ! Celá jedna prepážka slúžila len ako miesto pre akt lásky dvoch mlaďochov. Ona ležala naňom a koštovali si svoje sliny navzájom. Očividne chutili. Keby ich znesieme na podlahu, ani by si toho nevšimli. Ale nijéé.. Oni museli ležať zrovna v úplnom rohu, kde by sme ich nemali začo chytiť (... ako pár). Nebolo nám to súdené. Presto sme sa vrátili opäť k prvej čajovni kde sme zistili že nič nové pod slnkom a opäť sme ostali stáť trasúc sa sťaby osiky v strede námestia. Najrozumnejší nápad človeka ktorý sa dva mesiace pýši samolepkou "dospelák" znel, že pôjdeme na stanicu do vychytaného železničného bystra s ľúbozvučným názvom "U mokrého ľakťa" zahrať si Keno 10. Nepochopiteľné sa stalo skutočnosťou a ani neviem ako ocitol som sa tam.. A pritom som celú cestu protestoval! Hra prebiehala následovne, na obrazovke, na ktorej výhlad nám clonila postaršia pani kabátom boli čísla od 1 po 80 a 3d loptička s prepracovanou textúrou skákala do jednoho z čísel a my sme mali uhádnúť že kam sa jej milostivej uráči. Šlahli sme do toho asi 90 korún (štyria) a vyhrali sme neuveriteľných 10, ktoré sa obratom premenili v nevýherný los. Bolo takmer osem hodín no rozhodli sme sa pre posledný prieskum čajovní. Ukotvili sme nakoniec úspešne v prvej menovanej (pre osvieženie pamäti Jaipur-e), kde mali dokonca miesto. Objednali sme si banánovú príchuť, nad ktorou sa každý rozplýval, ale len mne chutila ako hovno. Nikdy sa mi tak fajka neodporila ako dnes. Po troch-štyroch kolách som upustil od kolobehu hadice a vychutnával si aspom najpohodlnejšiejšiu fotelku v mojom živote. Balzam na chrbát a riť. Mňam. Po príchode domov som musel zahnať odpornú chuť balíkom cesnakových čipsov ktoré mi doznievajú v ústach doteraz. Doposiaľ sa nemôžem na seba a svoje vyrovnané vlasy vynadívať v zrkadle. Zajtra sľubujem že spravím ten disk. Sú tri hodiny následujúceho dňa a čakám kým mi niekto popraje dobrú noc......... Asi to teda budem museť prijať od Tomáša.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára