Šťastné a hnisavé

A je to tu opäť. Teraz ale čo? Môže sa opýtať kdejaká hlava nevšímavá, dubová. Nevšímavá preto, lebo vecí sa v poslednej dobou udialo neúrekom. Ale mimo to všetko, čo sa deje z pohľadu globálneho, sa deje jedna neodvratná vec interná a to taká, že odbila hodina duchov a ja opäť som tu v plnej paráde po dlhej odmlke, počas ktorej som nemohol nájsť vhodnú múzu a múzeá nato aby som mal vlastne čo zo seba dostať.. a vôbec.. chýbal mi atrament v klávesnici. A preto minimálne pre svoje dobro dúfam, že sa mi nebude stávať so stálou pravidelnosťou, aby som sa v každom druhom príspevku ospravedlňoval za svoj neskorý príchod.. najmä teraz keď som sa oficiálne stal redaktorom školských novín, vďaka nesmiernej snahe o to a najmä vďaka tomu, že som sa omylom zúčastnil ich zasadania. Ale teraz k vážnym veciam.. 
Bolí ma huba.. a to hrôzostrašne. Má to dokonca aj svoj vlastný príbeh, neverili by ste. Je čas Vianoc ako to býva zvykom, keď sa spustia prvé silnejšie lejáky. Je to ten magický čas, kedy sa každému človeku na svete zastaví čas, pokojne sa za všadeprítomných cintorínových kahancov rozmiestnených po byte usadí a premýšľa, čo by tak mohol podarovať rodičom k otázke "sú vánoce.. co sceš pod stromek? há?".. veď to poznáte. Úprimne a skromne mi dlho prichádzalo na um, čo by mohlo byť to, čím mi vykúzlia jednorázový vynútený pocit prekvapenia a radosti, no hentí sebci chceli mať všetky požiadavky zozbierané čím skôr a len a len pre seba! Takže hneď po tom, ako som si uvedomil, že nový počítač mi je na nič, vodičák je stále len v progrese, a osamostatniť sa nehodlám(pretože ešte stále som sa nenaučil koľkokrát týždenne polievať kaktusy), rozhodol som sa, že dám našim o darček naviac a to tým, že si vypýtam nejakú jednoduchú haraburdu. Ešte dva roky dozadu som sa dohadoval s bývalým spolužiakom Maroškom, čo chceme od Ježíška, a niekoho z nás, neviem už koho, napadlo aby to bola Inteligentná plastelína.. a iba niekto, a to už viem kto, to nakoniec aj dostal - on! Tak som si zmyslel "no bárs.." a ihneď som to mame povedal. Lenže to som ešte netušil akú paseku to má privolať. Tá bola trochu zděsená z toho, že sa to má vybavovať cez internet, lebo okrem chladničky, mikrovlnky, plynového šporáku a práčky ešte nikdy nič nevybavovala a nebolo jej to teda moc po srsti. Nakoniec sa teda rozhodla a udobrila to. Šli sme teda pozrieť na internet ponuku vybraných modelov. Na sklade mali výber bársjakých fájt od bakieho svetielkujúcej až po bakiehu magnetickú. Reklamy nato boli neprehliadnuteľné.. "NAJLEPŠI ANTISTRES!.. IDEÁLNY DARČEK!".. sľubovali reklamní mágovia, stěží výrobcovia, vzhľadom k ostatnému priebehu príbehu. Čo sa však nedá podceniť alebo oklamať sú jednoznačne lákavé obrázky v akrobatických kúskoch tejto pračudesnej hmoty. Povrch jemňučký, lesklučký a napohľad šťavnatučký ako to najlahodnejšie jedlo. Majte ma za debila - zbiehali sa mi sliny až som prehĺtať nestíhal.. ešte teraz keď nato tak myslím.. Jednoducho jeden obrázok mi evokoval čerstvo umyté krásne pesticídmi nasiaknuté zelené jabĺčko, druhý pre istotu lahunký nadýchaný koláčik na dve zahryznutia a v treťom som dokonca videl nádherné a dokonale hladné plátky šniclí pred smažením. Farby vábivé natoľko, že som to preklínal zato, aké monštrum to zomňa spravilo. Teda k tomu som dospel až po poznaní, že nikto iný nemá tieto pažravecké chúťky a nezapredal by svoje presvedčenie zo škôlky "nezjem nič, čo je z plastelíny" tak rýchlo a bezhlavo ako ja. Každopádne tým, že som pokúšal chuťové bunky iných, chytila sa spolužiačka Maťa nápadu, že by to bol naozaj vhodný darček pre jej priateľa, ktorý vraj obľubuje blbiny.. veď ostatne, aj preto myslím, že im to klape. I chytil sa od Mati aj Tomáško, že by to bol naozaj vhodný darček pre jeho priateľku, ktorá vraj.. no.. jednoducho je to ružové, musí sa jej to páčiť! A tak si tí dvaja zriadili súkromnú doručovaciu linku poštou o dvoch plastelínach a veru že im pekne brnkal na nervy fakt, či stihnú vyexpedovať zásielku ešte do Vianoc, pretože dychtivých záujemcov o túto žuvačku do ruky musí byť jak šafránu (toto ak ste si mohli všimnúť bol veľmi inteligentne vypointovaný inotaj, pretože šafránu bolo kedysi veľa, dnes už skoro vôbec, tak už ani ten čert nevie koľko som ich len tak mohol myslieť.. muááhahaha.. bojíte sa ma?). Tak či onak ich hrial fakt, že aspoň s nelacným poštovným pôjdu na polovičku. Neviem na akého ďasa som to vlastne robil, ale podujal som sa Martine, že sňou pôjdem na poštu, keď tá dlhoočakávaná nádhera predsalen došla. Nedočkavosť Vianoc nadomňou zvíťazila a ocitol som sa na spomínanej pošte, kde keď Maťa dostala balíček do ruky nenažranecky rozbalovala tvrdý kartón najostrejším z kľúčov od bytu, len aby mohli všetky tie lúzy okolo prejavovať neskrývanú závisť s jej smrťou v očiach. Popravde bol som prekvapený z toho, aká bola tá plechová škatuľka objemná, nečakal som to, pretože na reklamných obrázkoch to v tom prípade muselo byť jasne minimalizované s malou pekne vytvarovanou guličkou uprostred. No a to bol druhý šok, pretože vovnútri nás nečakala pekne vytvarovaná gulička, nýbrž nasraté. Neidentifikovateľný, tobôž neopísateľný tvar toho, čo bolo vo vnútri bolo všetko len nie niečo, čo by niekoho na pohľad potešilo. Preto bolo najprv prioritné "TO" z tade dostať, ale to už sa udialo mimo mojich zreníc. O pár dní neskôr, keď sa Tomášovi(ako to má poslednou dobou v milom zvyku) podarilo zaspať na dlhoočakávanú akciu.. Mati sa nepodarilo mu to tam doručiť (vysomárte sa sami). V tom prípade o pár dní po pár dňoch to v škole ale zvládla bravúrne a Tomášovi sa to ocitlo náhle v rukách. Opäť som si dal podmienku, že pozerať sa nato síce môžem (a aj budem!) ale hrať sa s tým nebudem, nech mám aspoň nejakú motiváciu na Vianoce. Lenže Tomášovi to stále podávalo ruky a nemohol to nechať na pokoji. Furt to madžgal a provokoval ma prapúhym pohľadom. Ibaže ani len on sám nemohol tušiť akej zloby sa práve dopúšťa. Keď som videl ako to naťahuje, ako to praská ako bublinku.. ako sa mu to poddajne premiela medzi prsty.. ako sa to v kľudnom stave pomalinky rozteká a padá ako lahodný plesnivý syr, alebo ako kysnuté cesto, alebo ako moje sliny práve v ústach.. Opäť ma to nenechalo chladným. Tomáš ešte ako na potvoru to popožičiaval kdekomu, lebo ako sľubovalo reklamné info, stal sa právoplatnou hviezdou triedy, a teda mňa pomaly ale isto šlo porážať. "Je to jeho plastelína.. nebudem mu do toho kúsať, nepatrí sa to a ani mne by sa neľúbilo keby mi ju niekto žuje" pomyslel som si. Nuž čo, neostávalo mi nič iné a vlastne som nemal ani na výber. Zavrel som oči, ťažkým a plným hrdlom som prehĺtol posledné litre slín a začal som si nežne a zľahka kúsať do vnútorných stien líc, ktoré mi povrchom celkom pripomínali práve onu plastelínu. Nedávajúc pozor nato, či ma ostatní sledujú, s kúsaním som pokračoval a to čím ďalej vášnivejšie. Začalo sa mi to vážne ľúbiť, krúživými pohybmi líc som dopomáhal k ich lepšiemu preniknutiu medzi zuby. Keď som bol v najlepšom, zacítil som, že som sa prejedol takmer až na povrch a radšej som toho nechal, lebo to viac bolelo než chutilo. Koncom dňa to ajtak celú triedu už prestalo baviť a spustili sa vážne debaty o tom, koľkých obdarovaných partnerov to bude baviť dlhšie než dva dni (v dobe zábavy je automaticky započítaná aj doba súcitu).
Každopádne na druhý deň keď som sa zobudil som cítil, že bolesť nie je taká nepriehľadnuteľná. Na desiatu som si kúpil obligátnych 5 čerstvých rožkov k pribalenému bambínu a okolo tretieho som to už vzdal a nemohol som pokračovať ďalej.. No dobre, dojedol som aj tie ostatné, ale vážne som si v istú dobu povedal že "ďalšie nemôžem!", to mi nikto nezoberie!
Takže tak.. krásne prázdniny si prajem!
Resumé -
1 - Pusku som si rozkúsal v útorok a dnes, v pondelok, mám stále problémy s papaním, hrúza a děs
2 - Popri tom ako som sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma krásnymi farbami plastelín, ktoré prešli do najužšieho výberu, mamka zavelila, že nech sa tým netrápim, že kúpi mi teda v tom prípade rovno tri.. po príhodách v škole viem, že trápnejšie sa momentálne cítiť ani nemôžem
3 - Včera som volal Mati, že tá plastelína sa dá zohnať aj v Dráčiku, ktorý má 100 metrov za domom a že sa teda trápila s tým poštovným zbytočne, no ona mi kontrovala tým, že vie, ba že dokonca to našla aj na vianočných trhoch v centre, takže ukazujte na ňu zborovo prstom a smejte sa
4 - Nech mám Vianoce akékoľvek, môj najkrajší darček spočíva v dnešných narodeninách tohto blogu.. ešte som to nikomu nepovedal s úplnou vážnosťou.. ale.. ľúbim Ťa!