Nech sa snažím sebeviac, nemôžem si predstaviť umocnenejšej atmosféry písania článku, ako keď vám váš osobný poskytovateľ internetu, káblovky a telefónnych služieb odoprie funkčnosti práve a iba na vašom druhom - bárs virtuálnom, stále chladnou oceľou hrejivom- domove, kde všetkými druhmi odporných zvráteností opradené kĺbko skomolenín okolo vírusov, hľaduje po každej novej firewallom nezaopatrenej IP dušičke, ktorá do týchto kĺzkých a vratkých miest zavítala aby podporila večne argumentujúcu a agresívnu spoločnosť v boji proti ľuďom, ktorí majú zlý názor, nedajbože počúvajú hip-hop a fandia slovanu (No a dosť.. už sa strácam a to len kvôli tomu aby som neopakoval dva krát jedno slovíčko.. pochopte, jednoducho sa to nehodí!) Každopádne.. tá vzorka z vás chytrejších hneď na štvrtý krát pochopila, že mi dnes nejde internet. Tú ešte chytrejšiu netreba ani upozorňovať nato, že v dobe nemožnosti sa nalogovať som ten článok iba, písal.. pozor - NEPUBLIKOVAL!
Rozhovoril som niečo o trochu nanútenej, leč povznášajúcej atmosfére, ktorá ma sprevádza pri týchto slovách, ale stále to neprešlo obligádnou fázou prirovnávania.. Prirovnal by som to predstave písania sladkého líbesbrífu pri sviečkach kvôli štrajkovaniu elektrických poistiek. Alebo vygradovať to ešte viac v dobre započatom prirovnaní - žiadne štrajkovanie poistiek to byť nemusí, jednoducho elektrina sa ešte nepoužíva a vám stačí k veľkolepej pisateľskej explózií fantázie a citov len spomínaná sviečka s nápomocným plamienkom tancujúcim chytlavé sólo, papier, pero, konzerva atramentu, nová zbierka Sladkovičových básní pre inšpiráciu na rozpaľujúce výrazy a hundrajúci uhorský oficír pod oknom žmoliaci si dlhý, vlnitý motúz fúzov pod nosom. Presne nejak tak si predstavujem dokonalý obraz kľudu a pokoja potrebného pre tvorivú myseľ. Dnes však, v dobe uponáhľanej, bohato stačí, keď sa človeku uvoľní miesto, obyčajne vypĺňané časožrútskym internetom (Posledný dlhodobejší výpadok premňa predstavoval také množstvo nevyplneného času, že som stihol prečítať tri knihy a záložka v tej štvrtej dodnes predstavuje hrdo vztýčenú vlajku posledného dňa internetovej impotencie).
K samotnej uplynulej dobe od posledného článku .. poudiavalo sa zopár vecí, ako napríklad zbytočne vôbec opisovateľné tri noci v poeticky znejúcom Rekreačnom zariadení - Výtoky, kde sme si užívali vrtochov mladosti ako účastníci zájazdu za poznávaním prírody, prvej pomoci a vôbec strielaním zo vzduchovky, čož nebolo ani takým obrovským utrpením a nudou, akoby si jeden ochránca života a pokoja na zemi, ako ja, myslel.. ostatne áno, strielal by som s blaženým pocitom dokolečka dokola. A okrem jednej noci s výsadkovou čatou profesorov s jediným cieľom "lokalizovať a povylievať" sme prežili bezstarostne a šialene ako sa na správny triedny výlet patrí a sluší. Hneď v prvú noc nám nedonosenci zaspavší od šiestej triedy loptošskými fígľami vbehli do chatky s úmysľom - napastovať ich pastou, aby mali na tele pastu, dorána z toho vznikla zaschnutá pasta a na raňajkách sa im smiať, že majú na sebe pastu. Najviac si to schytal chudák Tomáš, na ktorého to bolo viacmenej plánované, ale nevyhol som sa tomu samozrejme ani ja, ako vedľajší produkt zdieľania s Tomášom jednej postele. Kto nevedel, že sme spali v jednej posteli, akoby nežil! Preto sme chtiac nechtiac museli ignorovať polozamrznuté úsmevy v jedálni poukazujúce na moje biele zaschelce na mojich teplákoch a na Tomášových vlasoch. Po príchode a sotva vyspaní ma o deň čakal šesťhodinový výukový kurz zdravotnej výchovy v rámci vodičského preukazu, ktorý nebol ani lacný(vďakabohu, že diskokekse ako občerstvenie boli v cene a ja som mal hlboké vačky..), ale stále lacnejší ako 5 minútový vizit u obvodnej lekárky za účelu akože-prehliadky a troch "SPôSOBILÝ"-ch s podpisom. Zaujímalo by ma, či ešte nikoho v živote vyšlo drahšie darovať moč ako podstúpiť k prvej pomoci človeku v núdzi. A to všetko len aby som sa naučil jazdiť na autíčku, ku ktorému som opäť bližšie, keďže som absolvoval už aj prvý trenažér, kde ma napohľad milá panička, zasypávala ešte väčším počtom ku*iev, akým je internet vystavený na gigabajt štvorcový. Ale bol som sám so sebou spokojný, lebo som nespôsobil žiadnu virtuálnu nehodu a nemusel si tak odpykať svoj trest na trenažéry väzenia..
.. Toľko krátko pre utrápený dnešok s odtrhnutým spojením so zvyškom sveta, čochvíľa ma čaká náročná svadba ktorú neviem ako prežijem, preto poprajte pevné nervy mojej mamke, od ktorej úzko súvisí nálada, s ktorou budem musieť žiť následujúce dni až kým bude po celej svadbe a koláče sa vytratia z prvých priečok zoznamu stredovesmírnych záujmov. Nech sa mi ľúbi..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára